Aký je rozdiel medzi antistatickou podlahou a ESD vodivou podlahou?

Veľmi často sa stretávame s tým, že zákazník od nás vyžaduje antistatickú podlahu. No mnohokrát zistíme, že takmer nikto presne nevie, čo si má pod tým pojmom predstaviť. Po rozhovore so zákazníkom zistíme, že vlastne potrebuje niečo úplne iné. Vo väčšine prípadov zákazníci potrebujú ESD vodivú podlahu, ktorá ochráni jemné súčiastky elektroniky. Vysvetlime si to však bližšie.

Rozdiely v normách

Aby sme sa v tejto problematike lepšie zorientovali, je nutné povedať si niečo viac o normách. Tie určujú požiadavky na jednotlivé typy výrobkov uvádzaných na trh, prípadne požiadavky na účinnú oblasť. Vyznať sa v nich nie je úplne jednoduché. Existuje mnoho národných a medzinárodných noriem, pričom každá vyžaduje niečo iné.

Základná norma definujúca požiadavky výrobku pri vstupe na trh pre pružné podlahové krytiny, ako sú PVC podlahy, je medzinárodná norma EN 14041 - Pružné, textilné a laminátové podlahové krytiny. Tá okrem iného definuje dve podstatné vlastnosti, ktoré musí výrobca spĺňať, ak chce podlahu definovať z pohľadu ESD vlastností:

1. Antistatické vlastnosti
2. Elektrický odpor

Antistatické vlastnosti

Antistatické vlastnosti sú také, ktoré zaisťujú, že elektrický náboj na ľudskom tele generovaný pri chôdzi na takejto podlahe nebude vyšší než 2,0 kV. V praxi to znamená, že osoba kráčajúca po PVC podlahe alebo po koberci nebude generovať elektrický náboj vyšší než 2 000 V. Asi tušíte, že z pohľadu ochrany elektrosúčiastok sú tu dva základné problémy.

Prvým problémom je, že elektrostatický náboj vzniká aj pri iných ľudských činnostiach, napríklad pri chôdzi po podlahe. Už len tým, že pracovník vstane z kancelárskej stoličky, môže generovať náboj až 18 000 V. Manipulácia s plastovou taškou môže generovať náboj až 17 000 V. Ak si pracovník v zime vyzlečie vlnený sveter, môže to spôsobiť náboj až 25 000 V. Teda v žiadnom prípade nestačí, že podlaha nebude generovať náboj. Pri ochrane elektrosúčiastok vám to nemusí stačiť.

Druhý problém je ten, že podlahy s elektrostatickými vlastnosťami definované normou EN 14041 zabránia nabitiu ľudského tela na náboj vyšší než 2,0 kV. Avšak v predchádzajúcich článkoch sme písali, že jemnú elektroniku môže poškodiť už náboj o veľkosti 20 V. Teda v prípade ochrany jemných elektrických súčiastok nestačí, ak uvažujete o podlahe, ktorá spĺňa antistatické vlastnosti podľa tejto normy.

Elektrický odpor

Asi už tušíte, že dôležitejšou požiadavkou na podlahy bude ich elektrický odpor, konkrétne čo najnižší. Ten je zárukou toho, že vzniknutý náboj bude bezpečne uzemnený. Norma EN 14041 rozdeľuje z hľadiska odporu podlahy na:

1. Podlahové krytiny rozptyľujúce elektrický náboj (disipatívne) - to sú také, ktoré majú vertikálny odpor Rv < 1 × 109 Ω.
2. Vodivé podlahové krytiny - ich vertikálny odpor Rv < 1 × 106 Ω.

Vodivú alebo disipatívnu podlahu?

Ako sme videli, disipatívne podlahy môžu mať odpor až takmer 1 × 109 Ω. Ak si však vezmete, že obsluha musí mať obutú ESD obuv (ktorá má tiež nejaký odpor), pričom aj samotné ľudské telo má svoj vlastný elektrický odpor, tak celkový odpor „systému“ môže byť ešte vyšší. Ak pracujete s jemnou elektronikou, takýto odpor môže byť pre bezpečný odvod elektrického náboja príliš vysoký.

Kto nám pomôže?

Doposiaľ sme sa zaoberali iba vlastnosťami definovanými normou EN 14041, ktorá definuje požiadavky na podlahy ako také. S ohľadom na ochranu elektrosúčiastok je však rovnako dôležité brať do úvahy aj normu EN 61340 - Ochrana elektronických súčiastok pred elektrostatickými javmi. Ako sme písali v predchádzajúcich článkoch, táto norma definuje požiadavky na ochranu jemných elektrických súčiastok.

Podľa nej musí byť odpor k uzemniteľnému bodu Rgp < 1 × 109 Ω. To je v podstate rovnaká požiadavka, akú nám ukladá norma EN 14041. Ako z toho teda von?

Pre ochranu elektrosúčiastok je však dôležitejší odpor systémový, teda odpor medzi osobou-obuvou-podlahou. Norma udáva, že systémový odpor meraný podľa EN 61340-4-5 je Rg < 1 × 109 Ω a zároveň napätie generované na ľudskom tele musí byť < 100 V.

Z uvedeného vyplýva, že ak musíte dosiahnuť systémový odpor nižší než je 1 × 109 Ω, tak zákonite musí mať vaša podlaha rádovo nižší odpor. Ako sme už vyššie naznačili, je nutné brať do úvahy aj ďalší odpor, ktorý vytvára obuv a ľudské telo. S ohľadom na bezpečnosť je preto vhodné, aby samotná podlaha dodávaná do systémov bola elektricky vodivá. To znamená, že vertikálny odpor podlahy Rv < 1 × 106 Ω.

Vodivá podlaha dokáže účinne odvádzať náboj vedený cez ľudské telo, obuv až do uzemniteľného bodu systému. Chráni tým jemné elektrosúčiastky a zároveň zamedzuje vzniku elektrického napätia na ľudskom tele.

Zhrnutie - antistatická podlaha či vodivá podlaha?

Predpokladáme, že teraz vám už je zrejmý rozdiel medzi antistatickou podlahou, disipatívnou a vodivou podlahou. Antistatická podlaha len zabraňuje vytvoreniu náboja väčšieho než 2 kV. To je však úplne nedostatočné v oblasti ochrany najnovších elektrosúčiastok. Disipatívna podlaha rozptyľuje elektrický náboj, avšak iba vodivá podlaha zaisťuje jeho efektívny odvod do zeme. Preto ak uvažujete nad minimalizovaním vzniku rizika elektrostatického výboja, odporúčame vám práve vodivú. Tá dokáže najúčinnejšie eliminovať vznik elektrického náboja. A ak chcete zájsť ešte ďalej, vyberte tú, ktorá garantuje aj systémový odpor (osoba-obuv-podlaha) meraný podľa EN 61340-4-5 menší než 1 × 109 Ω. Budete tak mať istotu, že ste pri výbere podlahy pre ochranu svojich cenných zariadení urobili maximum.

Tip: Žiadajte od výrobcu certifikát vyhotovený nezávislou skúšobnou organizáciou, ktorý preukazuje, že podlaha spĺňa dané parametre.

Pre viac informácií, technické špecifikácie alebo individuálnu ponuku kontaktujte našich odborníkov. Pomôžeme vám nájsť najlepšie podlahové riešenie, ktoré splní vaše špecifické požiadavky.